Rozmyslam ako zacat.. Ale najlepsie asi od zaciatku :)
Mam 23 rokov, pomaly to bude uz aj 24 a coraz castejsie sa zamyslam nad svojim zivotom.. minulost.. pritomnost.. buducnost..
Narodila som sa zaciatkom novembra, bolo mi pridelene asi najhorsie znamenie zo zverokruhu - skorpion, ked som uzrela svetlo sveta po 9 mesiacoch plavania v plodovej vode, mala som okolo krku ako nahrdelnik pupocnu snuru a na tvari vyraz: videla som, stacilo mi..
Tak som teda obstastnila mojich rodicov a o dva roky starsiu sestru svojim prichodom.. Hoci keby vedeli co ich so mnou caka, tak mamca asi radsej porodi vrece zemiakov, z ktoreho by mala vacsi uzitok :)
Po prichode z nemocnice nevladala moja sestra uniest dokonalost mladsej sestry, tak ma pre istotu svacla o zem s nevinnym vyrazom na tvari, ze ma chcela len prebalit.. Uz vtedy som asi vedela, ze to s nou nebude lahke :) ale aj napriek obcasnym hadkam, nezhodam, bitkam, vyhrazkam, placu a inych beznych reakcii v surodeneckom vztahu ju mam rada, hoci som jej to este asi ani raz nepovedala..
Moji rodicia maju z mojho detstva na mna spomienky len velmi slabe, kedze som nikdy nevyvadzala, len som spala a spala a spala a ked som nespala, tak ma budili, aby som jedla.. moja sestra si to ale zato na nich riadne vykompenzovala :) V podstate ani ja nemam na svoje ranne detstvo spomienky.. sem tam nieco preleti hlavou, ale nie je to nic, co by stalo za spominanie.. Mala som skratka pekne detstvo, ktore nebolo nicim vyznamnym poznamenane, len laskou od rodicov, samozrejme aj svojskou laskou od sestry ;)
Tu sa asi konci historia o mojom prichode na svet...:)
Kazdy zivot je rozdelny na par kapitol.. Ten moj nie je vynimka.. prva kapitola je narodenie.. druha je asi zakladna, potom stredna, vyska a zvlastna kapitola v mojom zivote su vztahy a rodina :) ked sa na ne spatne pozeram, tak mam chut sa smiat, plakat a zurit zaroven..
Zakladna skola ubehla ako voda.. ale to asi kazdemu... spoznala som tam novych ludi, na ktorych mena si uz dnes vobec nepamatam a v podstate ani poriadne neviem uz ako vyzeraju.. cest vynimkam, ktori mi sadli a sem tam s nimi prehodim rec aj dnes ked ich stretnem... potom prisla stredna :) to bola parada, ked som cela vystresovana prisla v prvy den do skoly a bala sa tych individui, ze kto bude co zac.. v prvom rocniku som si kazdeho asi len oklepavala.. tie pevnejsie vztahy som si vytvarala asi az v tretom rocniku.. doteraz mi v zivote ostalo par (naozaj len par) ludi, ktorych mam naozaj rada.. Moja povaha totiz skryva zakutia, ktore nie su velmi prijemne a fakt je, ze ked si raz niekoho oblubim, tak na neho nedam dopustit, ale na druhej strane, ked mi nie je niekto sympaticky, tak mu to dam patricne najavo a nie vzdy som nato hrda.. Som proste skorpion, ktory stipe a prska, som naladova, ziarliva, pomstichtiva, doverciva a zakerna :) to boli moje dobre vlastnosti :)
Ale spat k mojim kapitolam zivota.. aj stredna ubehla ako voda.. najradsej som mala fajciarske prestavky na hrade a stres, aby nas nikto nenacapal.. a nemala som rada triednu, 3/4 triedy a uctovnictvo :).. a vyska? tak vysku este taham, ale dufam, ze na rok mi uz odovzdaju ten prekliaty zdrap papiera kvoli ktoremu tam kysnem a preklinam kazdy den moment, ked som si podala prihlasku na tuto skolu... Nas "kruzok" sa sklada z 8 skalnych clenov.. v prvaku to bolo hustejsie, ale urobilo sa sito a par ich odpadlo... co o mojich spoluziakoch? :)) nemozem povedat, ze su blizki mojmu srdcu, ale nemozem povedat ani to, ze vzdialeni... je to taky stred, ked neviem ci mam byt spokojna, alebo sa nad niecim rozculovat... ale myslim, ze k vyske sa budem este casto vracat.. aj ked mi nic ta skola nedava, dava mi aspon pocit, ze o par sekund vybuchnem od tupych ksichtov a nezmyselneho systemu studia..
Rada by som teraz napisala par myslienok o mojich byvalych vztahoch :) vsetko sa sem na jeden krat nezmesti, tak to asi rozkuskujem na par dielov :) takze:
moj prvy vztah sa zacal este na zakladnej.. Bola som ciste decko, skarede kacatko a on asi ten najkrajsi chalan na sidlisku (co je aj doteraz).. dajme tomu, ze sa vola pan Naj :) nas vtedy este v uvodzovkach "vztah" sa zacal vyvijat cez leto, ked som mala ist tusim do 6. rocnika.. On do 7 :) wow! to bol osial jak hrom :) letna laska.. detska laska.. zaciatok niecoho, co trva dodnes ale v inej forme.. Pan Naj mi zacal posielat listocky a vyznaval mi lasku, nezabudol priklesit srdiecko, ktore malo vytecene oko kvoli sipu, co mu ho prerazilo.. romantika.. ale pre mna to bol ten najkrajsi list s asi 50 hrubkami, ktory mam dodnes :) ked preslo od listockovania k zoznameniu, chodili sme sa spolu bicyklovat (cudne, ked sa pozriem na generaciu dnesnych zakladniarov, tak oni sa nebicykluju, ale rozmyslaju nad make-upom, nad velkostou disku a nad tym kam vecer vybehnu a ako ukradnu mame peniaze na cigarety) a travili sme dost casu spolu :) bolo to fakt pekne obdobie.. ale potom sa nieco stalo.. vsetko sa rozpadlo na marne kusky a mne ostali len oci pre plac a pekne spomienky.. neskor mi pan Naj vysvetloval, ze preco to bolo a ako to bolo a ako mi vzdy pred cinziakom v snehu vydupal velke srdce s textom "lubim ta".. Ked prislo obdobie puberty, tak sme spolu zacali komunikovat zase.. ja som odpustila, nezabudla, ale mala ho pri sebe opat.. Dokonca si pamatam, ze ma pozval do kina na premieru Titanicu a cely film ma drzal za ruku a mne sa myslienky uberali smerom k tym motylom, co som pocitovala v zaludku... potom prislo opat obdobie, ked sme sa prestali stretavat.. ani to uz neviem zaco to bolo, ale urcite to nebolo nic zavazne, len moja tvrdohlavost :)Pan Naj je jedinym chlapom v mojom zivote, ktoreho budem lubit do konca zivota (este aj ocka).. Stal a stoji pri mne vzdy ked ho potrebujem.. On nie je ako ostatni.. Dokaze prejavit co ho trapi, podeli sa so mnou o radost a vie ma objat ked to potrebujem, alebo mi utriet slzu... Z pubertiackej lasky sme si vybudovali pevny kamaratsky vztah, ktory je neustaly problem u nasich partnerov.. Jeho kocky ma nikdy nemali v laske a moji trtkovia nemali radi zase jeho.. neviem.. mozno zavist..mozno ziarlivost.. On je ten, ktoremu hovorim vsetko a ktory o mne vie aj najtrapnesie veci a ten, u koho vzdy najdem porozumenie a lasku..
Lubim ho zato a este pre vela inych dovodov.. A zaroven je to asi jediny krasny vztah, ktory sa aj skoncil alebo skonci happyendom..
Na dnes to balim :) o tych, ktori mi zlomili srdce na milion kuskov a tych, ktorym som ja zlomila srdce na milion kuskov nabuduce ;)
Narodenie + par kapitol :)
25.04.2007 00:03:52
Komentáre
bru noc :)
nazor
Mam dojem ze o sebe nemas vysoku mienku , cely blok je o tom, ze z teba nic a ze si obet. Cital som aj najprv aj ten tvoj druhy blog a poviem ti, ze ked sa pred kazdym chlapom prezentujes ako nula tak sa necuduj ze s tebou aj tak jednaju.
dodo
dodo
MIŠA ŽERIEM ŤA!:)))
a ešte niečo - som si istá, že je tu ešte niekto okrem neho, kto Ťa ľúbi..:) ;) papušky.:)