K prvej casti som dostala pár komentárov, tak sa budem pre spokojnosť mužskej časti snažiť písať trošku v inom svetle.. Nebudem sa tváriť ako to neviniatko, ktorému bolo ublížene.. hoci, nemám ten pocit, že som sa tak tvárila.. Len som dávala najavo to, čo som práve v tej chvíli cítila.. V mojich očiach sú moji bývalí LEN chlapi a nič ich nepovýši na AŽ chlapov.. Jasné, že je aj chyba vo mne, to nikomu neberiem.. Ale ja nepíšem o svojich chybách, dokonca ani o ich chybách.. Píšem stručnú charakteristiku mojich vzťahov s nimi a komický koniec, aj keď práve v tej chvíli to práve komické nebolo, ale s odstupom času sa snažím nájsť aj niečo pozitívne na mojich zlyhaniach vo vzťahoch a snažím sa pochopiť prečo to bolo práve tak, ako to bolo..
Po rozchode s pánom Inteligentom do počítačov som sa s ním ešte pár krát stretla.. Keď mal on krízu, lebo mal niečo ako "prestavku" so svojou novou priatelkou.. Opat si otvaral zadne dvierka ku mne a drzal ma v neistote, keby mu to nahodou fakt nevyslo s jeho novou slecnou Dokonalou.. Ked som si to ale uvedomila, ze zase robi to, co robil predtym, tak som tie dvierka zabuchla a opat sa dostala do hlbokych depresii, nechuti zit a nenavisti voci nemu..
Potom mi do zivota ako jasny blesk z neba vstupil pan Bum Bum a pan Menovec.. Sucasne.. Bola to asi hra osudu, hoci na ten nejako neverim.. Ako povedal Mel Gibson vo filme Sign: "je na tebe, ci veris na osud alebo nahodu".. tak ja verim asi radsej na nahodu.. Citam aj horoskopy.. ani sama neviem preco.. len tak zo zvedavosti.. ked je tam nieco prijemne, tak sa tesim, ale ked nie, tak si poviem: su to len hviezdy, co tie mozu vediet o mojom zivote! :)
Ale spat k dvom panom..
Musim sa priznat :) nezachovala som sa ani voci jednemu ani voci druhemu moc fer, ale som povaha, ktora potrebuje ublizit, ked mne bolo ublizene.. ubohe.. viem ;) tahala som to s nimi obidvoma naraz..
Zapis do dennicka prvy tyzden: Paci sa mi to! Nevzdam sa ani jedneho..
Zapis do dennicka o tyzden: Zacina sa mi to vymykat spod kontroly.. musim nieco spravit..
A spravila som ;) Pan Bum Bum bol obet.. Vyhral pan Menovec.. Pan Bum Bum bol z toho asi trosku smutny, ale co to mna sebca mohlo zaujimat, hlavne, ze som sa dostala z tej prekliatej situacie.. S panom Menovcom som to potiahla este par tyzdnov, ale tiez to nebolo to prave makove.. V srdci prazdno.. Ako som mu mala povedat, ze ho lubim, ked som ho nelubila? Musim ale povedat, ze on ako jediny z mojich byvalych ostal mojim kamaratom doteraz :) aj ked on to berie asi na inej urovni :( Mam totiz heslo:"so ziadnym zo svojich byvalych, nie som kamaratka.." Preco? naco by to bolo dobre? o com by som sa s nimi rozpravala? :) o tom, ze mi sem tam niektori z nich ublizil, alebo ja jemu? Bezduche reci o tom ako sa mas? Pravdupovediac... Mna to nezaujima ako sa maju.. Nech si ziju svoj zivot, bezo mna, ja bez nich a nech mi daju pokoj..
Po panovi Menovcovi prisla skaza.. Moja skaza, z ktorej sa dostavam este do dnes..
24. 2. 2006 Zobudim sa rano po plese.. V hlave mi huci, ide mi prasknut ked sa prudko otocim.. Tak radsej lezim este hodinu, dve.. Urobim si polievku.. Ta je dobra na opicu :) Ale nie vifon.. ta je dobra na rakovinu :) Na intraku si ale nevyberies.. Rozmyslam co sa vcera dialo, ze som taka znicena.. Odpoved? Nic specialne :) Len lamackovy ples.. Nikdy viac nepijem s lesnikmi.. Je to zver :) Poobede mi zvoni mobil..
"haloooo"
Pan Bum Bum:"Idem do mesta XY, zastavim sa pre teba a zoberiem ta domov, chces?"
ja:"moze byt, daj mi par hodin, nech zo seba urobim cloveka"
Pan Bum Bum: "OK, zavolam ked vybavim co musim.. "
Jupiii.. Plesam, tesim sa, nepojdem vo vlaku, nikoho neogrciam, keby ma naplo :), ziadne trapne debaty v kupecku so starymi ludmi...
Hodina H sa blizi.. A blizi sa aj on.. Pride na izbu, pozrie na mna:"hotova?"
Ja:"mozme ist.."
Pan Bum Bum:"Este sa musim zastavit pre mojho naj kamarata, prisiel pozriet starku, aj jeho beriem domov.."
Moj vyraz - nechut cestovat s niekym neznamym a bohvie akym trapkom.. ale nebolo na vyber:"OK.."
Minuta M sa blizi :) Sadol do auta.. prvy dojem? uff.. tak ten by stal za hriech.. Druhy dojem - zoznamenie.. jeho oci.. wow.. jebatelne... Treti dojem - tak tento je prilis dobry nato, aby zakopol o mna.. Stvrty dojem - ak by aj zakopol, tak ja nezakopnem, lebo presne takyto sa potrebuje ukazovat na kazdej diske a dokazovat si..
Neskor sa ukazalo, ze v troch dojmoch som sa mylila..
Oprava prveho dojmu - ziadna oprava.. stal :)
Oprava druheho dojmu - boli to len oci pretvarky, ktora svoje priority zistila po rocnom vztahu..
Oprava tretieho dojmu - zakopol o mna.. nanestastie..
Oprava stvrteho dojmu - aj ja som zakopla.. nanestastie.. Po mesacnom presviedcani, ze on taky nie je, on si nic nedokazuje som mu dala sancu.. Prvy mesiac som nelutovala.. A ked sa to tak vezme, tak som to nelutovala nikdy, az teraz to lutujem.. Nikdy neurobil nic, za co by som mala dovod ho opustit, pokarhat alebo aspon vyryt.. Bol dokonalym partnerom.. Prvy mesiac.. Vsetko bolo krasne, dokonale, plne lasky...
Druhy mesiac - ochadza do inej krajiny.. kvoli praci.. skolenie.. musi.. nechce.. budem mu chybat.. bla bla bla.. Odisiel.. Domov prichadza kazde dva tyzdne.. kvoli mne.. cele vikendy spolu.. parada! po 4 mesiacoch v cudzine ochladol.. ja tiez.. uz to neboli kazdodenne mms o tom ako vela pre seba znamename a podobne kaleraby.. uz to boli len sms raz za 4 dni.. 160 znakov o tom ako je v praci, ako je v skole a ake je pocasie..
Oktober - prichadza domov na stalo :) Opat sa tesim, skacem, usmievam sa, som mila ku kazdemu :) To ale neviem, ze sa budeme vidat raz za mesiac, lebo on musi pracovat..
Tak aj bolo.. vidim ho raz, ked je dobre postavenie hviezd, tak aj dva krat za mesiac.. na par hodin.. plnohodnotny vztah.. Po par mesiacoch ma to prestava bavit..
Rozhovor No. 1:
ja: do kedy to takto pojde?
on: neviem
ja: mna uz nebavi mat vztah s telefonom..
on: prepac moja, mame teraz vela prace..
ja: ale aj ja si zasluzim byt s tebou..
on: snad sa to ukludni..
ja: ta tvoja praca ta aj obijme, ked to potrebujes?
on: ...
ja: zacneme od zaciatku..
on: dobre
ja: tak ako na zaciatku sa budeme jeden druhemu venovat a zachranime toto vsetko..
on: suhlasim..
To dalo mne naivnej blondine istotu, ze ma miluje a ze to nechce hodit za hlavu... Po 2 tyzdnoch sa ale vsetko dostava do starych kolaji ;) Jeho dokonala sestra je ospevovana v kazdom telefonate.. "Uvarila mi mnam jedlo.." wow! Poseriem sa z toho! ked som sa JA ucila varit, tak ziadna pochvala.. Odvtedy mimochodom nevarim a ani nebudem :) Polotovary a mikrovlnka budu moji najvernejsi priatelia v mojom buducom zivote :)
Rozhovor No. 2:
ja: chces mat niekedy deti?
on: nie
ja: prosim?
on: NIKDY! zatial to tak necitim a nemyslim, ze to tak niekedy budem citit..
ja: zenit sa chces?
on: nie
ja: prosim?
on: viem s niekym zit aj bez papiera.. neber to osobne...
ja: ako myslis.. ale nevidim dovod, aby sme boli spolu dalej, ked to vidis takto..
on: ako chces..
ja: ja chcem byt v prvom rade s tebou...
on: aj ja chcem byt s tebou..
ja: uzavreta tema.. nebudem sa s tebou o tom viac bavit..
on: ok
A rozchod? Vtedy sa este neodohral.. Prichadza vikend.. Cas ked mame byt spolu.. Ja vytesena na neho.. On? vola mi: "moja, tento vikend pada, musim pracovat.."
ja: OK a ukonceny hovor..
vzapati pisem sms: nebavi ma tento vztah, toto bola posledna kvapka v pohari trpezlivost.. chod si do roboty.. vzdy je nieco prednejsie ako ja..
S hourcou hlavou dokazem napisat neskutocne zakernosti, ale on ma poznal.. a vedel, ze ma to prejde po par hodinach.. aj preslo.. volam mu.. nedviha.. hmmm.. hovorim si, ze je asi ofucany.. sak jeho to tiez prejde..
Po uspesne odignorovanom vikende som uz nevladala.. Dusim sa vo vlastnej stave, preco nedviha? preco nevola? preco neodpisuje? je to zase moja vina? ved som sa mu ospravedlnila.. Nechcem o neho prist.. mrzi ma, ze som vybuchla.. Hlava plna vycitiek, spomienok a otazok: co keby, co keby, co keby?
S bolestou v srdci pisem poslednu sms na jeho cislo: takto to bude lepsie.. takto sa nechova osoba, ktora miluje, ze ignoruje cely vikend a netrapi sa nad tym, ze mi sposobil bolest.. viac nepis, ani nevolaj.. bude to zbytocne..
:))) Neozval sa tyzden damy a pani ;) Po roku som mu nestala ani zato, aby odpisal OK, ty krava, len mi uz daj pokoj..
Po tyzdni napisal: chcem ti povedat prepac..
Odpisujem: strc si svoje prepac za klobuk, nikto mi uz nevrati spat slzy a trapnie a nervy! Kde si odlozil svoju chrbtovu kost? mas kozu na papuli mi este pisat?! Zachoval si sa ako najnizsi clanok ludskej spolocnosti! Opovrhujem tebou!
Jeho odpoved? :)) nech sa paci: Mrzi ma, ze som ti sposobil trapenie, ale nedokazem ti byt partnerom, ty tuzis po veciach, po ktorych ja nie a nechcem aby si sa ich raz kvoli mne vzdala..
Tym to pre mna haslo.. Ciara.. Uzavreta kapitola...
O mesiac nato prebiaha moj posledny rozhovor s nim cez icq..
ja: dlzis mi vysvetlenie
on: zijeme v odlisnych svetoch.. (tak toto som si vysvetlila po svojom.. on mimozemstan a ja pozmestanka alebo co)
ja: chybam ti?
on: ano
ja: mozme sa spolu bavit na urovni, ze nam na sebe estse zalezi?
on: nerobme si to este tazsie..
ja: co najviac lutujes?
on: ze som ti sposobil trapenie a bolest
ja: a ty netrpis?
on: ja som svina (pozn. autora; to mi je jasne..)
ja: si trapny ako sa potrebujes hrat na pana Tvrdasa.. na pana, ktoremu nikto nikdy neublizil..
on: ...
ja: milujes ma?
on: nie
ja: kedy si nato prisiel?
on: vtedy ked som s tebou chcel byt, ale nemohol som (vysvetli mi niekto tuto vetu?????? ja sa ju snazim pochopit uz par tyzdnov, ale stale v nej nevidim logiku!!! ma to vobec nejaku logiku???)
ja: ok, vidim, ze sa snazis o to, aby som ta znenavidela.. podarilo sa.. prajem pekny zivot v praci.. a urob mi laskavost, ked sa este niekedy stretneme, tak sa tvar, ze som vzduch..
on: vies ze taky nie som
ja: a ty vies, ze ja taka som..
Dalsia hruba ciara, ktora trva dodnes..
Bojim sa, ze ho este niekedy uvidim.. Bojim sa, ze ked ho uvidim, tak nebudem schopna nicoho.. Bojim sa, ze mi poskoci srdce ked ho zbadam.. Bojim sa este mnohych veci.. Ale najviac sa bojim doverovat este niekomu, komu dam srdce...
Ako chlap sa vyfarbil.. este nikto mi nepovedal taketo kaleraby: ja som sa zmenil.. mam ine priority ako ked sme sa spoznali.. zijeme v odlisnych svetoch.. Az mi je do smiechu, ked si na toto spomeniem.. Tak chlapi, myslim, ze mam pravo nenavidiet vas vsetkych.. Mam pravo byt na vas nahnevana.. A mam pravo vam neverit... Dal prednost praci pred laskou.. Nie je to ironia? Niekto najde lasku, tak ju zahodi a niekto ju nenajde cely zivot..
Ci lutujem? Lutujem, ze mi vstupil do zivota a ze som mu verila.. Lutujem kazdy okamih pri nom.. Lutujem, ze som milovala.. Lutujem zabity cas pri nom.. Lutujem vsetko.. ale zaroven nelutujem sama seba ;)
Dni bezia a ja sa dostavam do normalu :) co znamena normal? :))) Opat ublizovat tym, ktori si to zasluzia najmenej a preto ich pre ich dobro odhanam od seba pri zaciatku naklonnosti co najdalej.. A oni to vedia, ale aj napriek tomu su tu a nechcu odist..
Dnes to nebolo moc na vtipnu notu.. Ale este nie som v stave ked som schopna o tom vtipkovat.. Mozno o rok, dva.. Svoju casti viny priznavam: riesila som veci s horucou hlavou.. Stale som mekotala kvoli jeho praci.. ale to vsetko bolo len kvoli tomu, ze som chcela byt s nim.. myslim, ze som tak vela nechcela..
V konecnom dosledku.. Som rada, ze sa stalo tak, ako sa stalo.. Stava sa zo mna iny clovek.. :) Pozemstanka :)Psychicky vyrovnana dusa, ktora tapa sama v sebe, rozmysla co dalej a ako dalej :)
nabuduce snad na veselsiu notu.. :-)
PART 2: LEN CHLAPI = NEVERIT!!!
27.04.2007 16:50:18
Komentáre
lesnici
:)
lesnici
LESNICI
bobik
statnice
bobik
statnice
bobik